Jak se natáčejí brečící scény?

Dobrý herec pláč „nehraje“, ale doopravdy pláče. Třeba dětem ( ty to nedokáží ) nakapou kolem očí a po tvářích vodu.

Aj marci1 aj ivzez majú a súčasne aj nemajú pravdu.
Dobrý herec, bez ohľadu či je amatér, ochotník, alebo profík, dokáže smútok zahrať presvedčivo, jeden z dôvodov je aj v tom, že v tej dobe vo svojom vnútre nie je hercom, ale skutočným človekom (tej postavy) prežívajúcim skutočný život. Taký herec sa na dobu predstavenia, nakrúcania stáva „svojou postavou“. Nestačí totiž len mimika, ale aj výraz očí, reč tela, použitie vyjadrovacích prostriedkov ako zachvev hlasu a podobne.
Vo filme sa situácia smútku, plaču opakuje, či už len opakovaním scény, alebo za pomoci rôznych pomôcok, či zmenou umiestnenia kamery, alebo svetla na tvári. Tu je však detail smútku výraznejší ako na javisku.
Ťažko je v divadle, kde je hrdina priamo konfrontovaný divákoms vlastnými skúsenosťami a jeho pohľadom na dej a nemôže scénu opakovať, život sa nezastaví, ide ďalej. V tejto súvislosti si spomínam na jednu scénu, keď počas predstavenia pribehla jedna z herečiek do zákulisia s hrôzou v očiach, „tam ľudia plačú“ – smútok hercov – hrdinov príbehu sa preniesol až do hľadiska medzi divákov. To bolo najvyššie hodnotenie hereckého umenia.

Ochotnický herec (amatér) opravdu brečí,
Dobrý a výborný herec to dokáže zahrát tak
dobře, že máte dojem, že opravdu brečí…