Jiný vývoj světa? – fyzika

to je skor filozoficka otazka, nie fyzicka. kedze meter je definovany ako vzdialenost ktoru prejde svetlo za 1/299,792,458 s­ekundy, a sekunda je definovana ako cas ktory ubehne pri vyziareni 9 192 631 770 p­eriod elektromagnetickeho ziarenia cezia 133 pri teplote 0K. to znamena ze rychlost svetla by stale bola 300000km/s len tie metre a sekundy by boli ovela mensie ako v nasom vesmire. takze kym budu takto definovane metre a sekundy, rychlost svetla bude vzdy konstantna. len nas pohlad na nu by bol relativny. ked si zoberies iny vesmir, taky v ktorom by z nasho pohladu mala byt rychlost svetla 300m/s, nemas sancu ako to zistit iba tak ze sa do toho vesmiru pozries. ked sa do toho vesmiru pozries, automaticky sa stavas sucastou toho vesmiru z jeho rozmermi a zakonmy, a z toho pohladu bude zase pre teba rychlost svetla 300000km/s. to mas ako s tou schrodingerovou mackou, len iny priklad

takisto existuje hypoteza „variabilnej rychlosti svetla“ (VSL), ktora tvrdi ze rychlost svetla je funkciou casu a priestoru. predpolkada ze rychlost svetla bola vyssia ako je to dnes kratko po vzniku vesmiru (nanosekundy) vdaka vlastnostiam casu a priestoru kratko po vzniku vesmiru. to uz je fyzikalna otazka

a v com by bol spor ak by to niekto tvrdil? vo vsetkom co napisal newton a vsetkeho co z toho vychadza. to znamena prakticky vsetko co pozname

zmena čo i iba jediného prvku (zložky, charakteristiky, veličiny) systému vedie k vzniku systému nového (iného) s inými výstupnymi hodnotami.

všetko by bolo inak.

absolútne i relatívne by to nebolo v spore s ničím, proste by to bola vlastnosť (jedna z vlastností systému), teda hodnotenie pre pozorovateľa vo vnútri systému je irelevantné.

z hľadiska vonkajšieho pozorovateľa je to tak isto irelevantné, pretože ten môže iba konštatovať vlastnosti pozorovaného systému.