na vine nebola ekonomika, ani socializmus ako taký.

hlavnú rolu hral nacionalizmus, snahy po samostatnosti najmä kaukazských a pobaltských republík, ku ktrým inklinovala i ukrajina (podobné dejiny ako pobaltské štáty, silný nacionalizmus).

nakoľko tieto tväzové republiky tvorili akési nárazníkové pásmo pred útočníkmi na samotnú Rus (ak opomenieme ostatné socialistické bratské krajiny včítane československa), nemohla si moskva o ne dovoliť prísť (nehovoriac o strategických polohách najmä na kaukaze, odkiaľ mala výhodné nástupište na výpady na stredný východ a pod dohľadom celé čierne more).

i po rozpade zssr vzniklo spoločenstvo nezávislých štátov, kde sa opäť rusko snažilo hájiť iba svoje záujmy (ako za bývalého zssr), čo niektorí členovia bývalého zssr pochopili a po vstúpení do snš z neho zasa vystúpili (kaukazské krajiny, ukrajina), alebo do neho vôbc nevstúpili (pobaltské krajiny).

prvou príčinou bol teda nacionalizmus, národnostné problémy a etnické perzekúcie (napr. krymskí tatári, kaukazské národy).

osamostetním naopak mnohé z bývalých štátov ešte viac schudobneli (napr. práve aktuálna ukrajina, ale i bielorusko, moldavsko, …), ale, ako sami tvrdia, lepšie byť slobodný a chudobný, ako mať o krajec chleba viac a niekomu sa poklonkovať.

to je tak v kocke.