Drama: divadelní hra – určená k předvádění na jevišti, příběh se vypráví pomocí dialogu a monologu.

V divadelní hře tedy chybí vypravěč, protože herci ztělesňují určité postavy, vystupují v dané roli a předvádějí na jevišti děj.

V epice je vypravěč vševědoucí, – autorský – er forma, nebo personální – ich forma – vypráví, co prožívá postava, zpravidla se s ní ztotožňuje.

V poezii je vypravěčem tz. lyrický subjekt,.

V dramatu je jiný typ vypravěče než v epice nebo poezii. Je to jakýsi „mluvčí“, který je součástí takzvaného syžetu – souhrnu tématických složek díla – tématu,, postavy, prostředí, motivu, hlavní ideje…

Jeho hlas tvoří pozadí veškerého dění. Vypráví a komentuje příběhy, uvádí na scénu různé postavy tím že je charakterizuje a cituje, plní funkci komunikativní, udržuje kontakt s diváky či posluchači..

Navíc u her i filmů je role vypravěče, „komentátora“, volitelná. Záleží na ztvárnění dramatu.

Upravil/a: annas

Súčasťou divadelnej inscenácie môže byť aj rozprávač, ktorý sprevádza príbeh.
1 – Môže to byť jedna z postáv ako rozprávač vtedy vlastne preklenuje čas medzi jednotlivými priestormi príbehu ktorých sa aktívne zúčastňuje.
2 – Môže to byť samostatná postava, ktorá nie je aktívnym účastníkom obrazov,
napríklad hrdina príbehu spomína a na javisku vidíme jeho „živé spomienky“
iný príklad „fiktívny autor“ rozprávač uvádza svoje dielo, vidíme príbeh, občas vstúpi do príbehu, prerušího, povie zopár preklenujúcich viet, prípadne ukončí obraz a uvedie diváka do ďalšieho výjavu…
3 – neviditeľný rozprávač, sprievodca podobne ako viditeľný rozprávač pomocou audiotechniky z nahrávky, prípadne naživo cez mikrofon, uvádza príbeh, vstupuje do obrazov a podobne.

takže v divadelnej hre môže niektorý z účinkujúcich zahrať postavu rozprávača.