Jak se mám co nejrychleji uklidnit?

Napočítej do desíti

Trému pociťuje každý, aj umelci, či iní profesionální rečníci. Pociťujú ju rôzne intenzívne, ale v momente vystúpenia ju „zo seba strasú“ a začnú hrať, rozprávať.
Skúste pred vystúpením, zahľadieť sa na určitý bod na stene, na obraz, vypočujte si obľúbenú pieseň, vypnite myšlienky a skúste sa ponoriť do svojho vnútra. Niekedy pomáha malá rozcvička. Počas moderovania sa skúste zahladieť na niektorú tvár v hľadisku, prípadne sa zahľaďte kdesi tesne nad hlavy divákov, nepozerajte im do očí, rozostrite zrak, očami občas prebehnite po sále, aby mal každý pocit, že to hovoríte práve jemu, ale snažte sa pri tom nevnímať detaily tvári a hlavne rozprávajte. Ak sa pomýlite neváhajte, ale s krátkym úsmevom sa opravte a pokračujte ďalej, akoby sa nič nestalo. Divák nevie, či tá chyba bola zámerná, alebo nie. Ak zaváhate, chybu spozná. Všímnite si napríklad v televízii, koľko „breptov“ (prerieknutí) tam je, ale moderátori nezaváhajú a moderujú ďalej. Pri živej relácii sa musí rytmus reči dodržať, nazaseknúť sa, pretože v tom momente myšlienky odchádzajú do nenávratna. Ešte jedna rada. Svoju reč si povedzte pred zrkadlom a zlaďte si ju s mimikou a gestikuláciou rúk, to sú dobré pomôcky pamäte.
Herci veľakrát ako pomôcku využívajú text alebo akciu javiskových partnerov, rozsvietenie, či zhasnutie konkrétneho reflektoru, zvuk, hudbu, ba i pohľad na hasiča stojaceho v portále a pripraveného na prípadný zásah.

Uvař si nějaký dobrý čaj, pořádně se vyspi. Zítra si zkus zhluboka dýchat. Musíš si věřit a říct si, že pokud nejde o život, nejde o nic ! 🙂

Tak se dej k voňavkářům a ty tě to naučí..pak nebudeš mít žádnou trému.Když vídám je,tak si říkám šílené,ale asi také mívali a nemají.