Při zahájení hlavního líčení,nebo před začátkem musí obžalovaného poučit soudce?? Myslím ve smyslu,že má právo na advokáta atd. A když obžalovaný při prvním stání zdělí žádost o advokáta může mu jí soudce zamítnout s tím,že měl spoustu času si ho zvolit před líčením??
Děkuji Jirka
ohodnoťte nejlepší odpověď symbolem palce
Zajímavá 0 před 3931 dny |
Sledovat
Nahlásit
|
Ano, musí. Obžalovaného pred súdom zastupuje obhájca. V prípade, že
nemá obhajcu, nemá na jeho honorár, je mu tento pridelený ex offo,
tj.z moci úradnej, ktorý ho potom zastupuje.
Doplňuji:
presnejšie to rozvádza arygnoc v diskusii, za čo mu dávam virtuálny
palček a nomináciu.
Upravil/a: led
0 Nominace Nahlásit |
Z dosavadních odpovědí a diskuze jsem pochopil, že nejde o případ
nutné obhajoby.
V případě, kde není nutná obhajoba obviněný obhájce mít může, ale
nemusí. To je čistě jeho věc.
Pokud ho chce a zaplatí si ho, tak s ním má přijít k hlavnímu líčení
rovnou. Žádat soudce o odročení s tím, že si teprv chci nějakého
obhájce obstarat, je trochu troufalé. Možnost nechat se zastupovat u soudu
obhájcem je všeobecně známá a pokud vím, tak soudce nemá povinnost
o této možnosti obžalovaného poučovat. (Komu se chce, může to zkusit
v tr. řádu najít.)
0 Nominace Nahlásit |
pri trestných činoch, u ktorých je stanovená spodná hranica trestu 2 roky (tuším, tu si nie som istý) nepodmienečne, obvinený obhajcu MUSÍ mať. Pokiaľ na neho nemá peniaze, je mu poskytnutý obhajca na náklady štátu – ex offo (ex officio – z úradnej moci, povinnosti, súdom ustanovený).
pri ostatných trestných činoch, kde obvinený nie je vystavený možnému rozsudku odňatia lobody nad stanovenú hranicu, obvinený sa môže hájiť sám, nemá povinnosť obhajcu mať – ale môže ho mať, a to na vlastné náklady.
Ak ho nemá a nemá ne neho peniaze, smola, zákon toto neošetruje – jediná výnimka je, ak by bol v predbežnom konaní obvinený uznaný za právne nespôsobilého, alebo ak sa jedná o mladistvého (menej ako 18 rokov). Tam určuje súd tak isto obhajcu ex offo, pokiaľ zákonný zástupca (najčastejšie rodičia) nezabezpečia právnika sami.
obhajca ex offo je prideľovaný automaticky už v prípravnom konaní po zdelení obvinenia (nie teda pri policajnom výsluchu – tieto výpovede sa nesmú pri súdnom konaní použiť).
teda k otázke:
nie, sudca nepoučuje, ale koná.
v zákonom stanovených prípadoch sám ustanoví obhajcu ex offo (už v prípravnom konaní).
ak obvinený nemusí mať zo zákona obhajcu, je na ňom, či si ho zvolí
alebo nie.
Obvinený nemôže sa hájiť neznalosťou zákona (že nemá obhajcu (lebo zo
zákona na neho nemá nárok) a že ho chce a je ochotný ho zaplatiť) – je
jeho povinnosťou sa so zákonmi oboznámiť (ako koniec koncov je to povinnosť
každého občana).
platí zásada " ignorantia juris non excusat" – neznalosť zákona neospravedlňuje.
ešte maličkosť:
súd jepovinný prideliť obhajcu ex offo i všetkým obvineným (bez ohľadu na to, aká výška trestu im hrozí), ak nemajú vlastného obhajcu (s patričnou plnou mocou), ktorí bolo v prípravnom konaní vzatí do väzby.
Děkuji a souhlasím. Ale myslím,ýe před zahájením líčení když si požadá o odročení, že si zvolí a zaplatí advokáta by tomu mělo být vyhověno a ne zamítnuto a odůvodněno tím, že na to měl času dost a hlavně by měl být poučen před zahájením líčení. Nebo to tak není?? Děkuji
zzzzz:
nie je.
súd nemá túto povinnosť poučovania (viď nižšie).
v prípadoch, kedy obvinený/obžalovaný musí mať obhajcu, dotaz na
právneho zástupcu vznáša vyšetrovateľ v prípravnom konaní – ak
obvinený (ešte pred vznesením obžaloby) advokáta nemá a podľa zákona ho
musí mať (mladistvý, paragraf zo sadzbou vyššou ako 2 roky na tvrdo, …),
vyšetrovateľ požiada súd o pridelenie advokáta ex offo – a kým nie je
pridelený, nesmie vykonávať žiadne úkony s obvineným (vypočúvanie,
konfrontácie, a pod – to môže, až keď obvinený podpíše obhajcovi
plnú moc).
Takže súd koná rozhodnutím (pozor, to nie je uznesenie ani rozsudok) i bez
priamej účasti obvineného, takže nie je potrebné obvineného poučiť (lebo
zákon predpokladá >znalosť zákona< (existuje právna fikcia
(predpoklad), že každý je oboznámený s platnými a účinnými zákonmi a
je si vedomý svojich práv a povinností)).
nie je to tak.
obžalovaný je o situáciou (ne/potrebujem právnika, pokiaľ na neho nemám
nárok) zrozumený už vznesením obvinenia (doručené poštou), vznesením
obžaloby (doručené poštou), takže žiadosť o odročenie pre potrebu
zariadiť si právnika sa pokladá za účelovú (robiť prieťahy), a preto je
bez šance. Obžalovaný mal skutočne dosť času od vznesenia obžaloby na
zaobstaranie si právnej pomoci.
Poučenie – v zmysle, ako to formulujete, nespadá do povinností sudcu, práva a povinnosti obžalovaného sú stanovené trestným zákonom, kde sa predpokladá, že každý svoje práva pozná (je to fikcia, ale právo je plné fikcií) – preto platí, akosom už spomínal – zásada >ignorantia juris non excusat< – neznalosť zákona neospravedlňuje.
po prípadnom odročení (nevynesení rozsudku), so môžete v ktoromkoľvek štádiu konania najať právnika (obhajcu) a poveriť ho plnou mocou, na základe ktorej on (právnik) požiada podľa potreby o odročenie pre účely oboznámenia sa s prípadom – to znamená, že tak učiniť možno napr. po vynesení rozsudku a odvolaním možno poveriť právnika (ale pozor – odvolacia lehota sa predĺžiť nedá, takže pre toho advokáta to skutočne bude frmol).
Uvednie faktu, že si obžalovaný chce najať právnika, až počas konania pred súdom, nie je skutočne dôvodom pre odročenie – obžalovaný tak mal učiniť čím skôr (vo vlastnom záujme).
dúfam, že je to zrozumiteľné.